Trondheimsky diétny losos

     K najzdravším potravinám, jednoznačne patria ryby. A so všetkých rýb je práve losos kráľom zdravia a štíhlosti! Prečo? Už len samotný „lososí život“ je život plný harmónie s prírodou. Lososy žijúce v čistých vodách Atlantického oceánu  nepoznajú žiadnu chémiu, živia sa len prírodným bohatstvom mora a preto je aj ich mäso na 100% plné dôležitých výživových látok. Cena lososa v našich obchodoch nie je práve nízka v porovnaní s inými rybami, ale pre svoje zdravie by ste si ho mali dopriať aspoň dva krát za mesiac. Navyše sa pri jeho konzumácii nemusíte obávať nepríjemných nálezov v podobe kostičiek a tak si ho môžete vychutnať s dokonalým pôžitkom a komfortom. O to viac, že pozornosť lákajúce ružové mäso s podmanivou jemnou chuťou takmer vôbec nepozná klasický "rybací zápach".

     Losos je skutočne výnimočná ryba, jej mäso netreba konzumovať v nadmerných množstvách. Mäso z lososa je totiž od prírody veľmi tučné, takmer tak, ako bravčové. Väčšina z nich je totiž chovaná v zajatí, čím sa u nich množstvo tuku zvyšuje a pomer zdraviu prospešných kyselín potláča. Preto pri kúpe vždy dbajte na to, aby bola ryba označená ako voľne žijúca. Odporúčam hľadať v obchodoch lososa so škandinávskych krajín, hlavne z Nórska. Už malý kúsok lososa stačí na doplnenie cenných látok do organizmu. Losos je dokonalou kombináciou troch najdôležitejších výživových látok pre zdravé kosti a vývoj; obsahuje vysoký podiel bielkovín, omega 3-mastných kyselín a vitamínu D. Tiež aj vitamíny skupiny B, najmä významné množstvo B6, ktoré pôsobí okrem iného aj ako prevencia voči rakovine hrubého čreva, či B12, potrebného pre správne fungovanie centrálneho nervového systému, podporujúci najmä proces myslenia. Správnu srdcovú, nervovú aj svalovú činnosť zabezpečuje vitamín B3. Losos obsahuje aj pre život nevyhnutné minerálne látky. Napríklad selén, ktorý patrí k ochrancom tkanív, magnézium, známy v boji proti únave, nespavosti či strese a vápnik, základná stavebná zložka každej bunky. Jód zabezpečuje správnu funkciu štítnej žľazy, ale pomáha aj spáliť prebytočný tuk a posilňuje telesné aj mentálne zdravie. Losos sa často odporúča aj v prípade diét, kde nahradí časť z dennej dávky “dobrého“ cholesterolu, ktorý chráni srdce pred vznikom srdcových ochorení.

suroviny (na 6 porcií): 500-600g lososa (filety s kožou), väčší baklažán, cuketa, brokolica, mrkva, čerstvé maslo, cibuľa, paprika, 4-5 stredne veľkých zemiakov, olivový olej, biele víno, med, soľ a zmes korenia na grilovanú zeleninu (cesnak, zázvor, chilli, horčica, zeler, kurkuma, rasca, tymián a oregano).

postup: na masle opražíme cibuľu a postupne pridáme na väčšie kusy narezanú zeleninu (baklažán, cuketu, mrkvu, papriku a brokolicu). Okoreníme zmesou na grilovanú zeleninu a dusíme 10 minút. Za ten čas dáme variť zemiaky narezané na podobne veľké kúsky ako zvyšná časť zeleniny a pridáme ich na panvicu kde za občasného premiešania s ostatnou zeleninou dusíme ďalších 10-15 minút na miernom ohni. Za ten čas zapečieme filety lososa. Iba ich umyjeme (nesolíme, nekoreníme, ničím nenatierame), narežeme a kožou dole ich položíme na papier na pečenie. Zapekáme v rúre pri teplote 180-200 stupňov zhruba 15 minút. Popri tom si spravíme omáčku: jednu lyžicu medu, pol lyžice olivového oleja a deci sladkého bieleho vína uvedieme do varu a hneď odstavíme z ohňa. Pred servírovaním kožu z lososa oddelíme a polejeme omáčkou. God smak! :-) 

Bolonský parmezánový krém

     Je síce koniec prázdnin, ale tohtoročný august sa určite zapíše do meteorologických zápisov ako jeden z najchladnejších a najupršanejších letných mesiacov. Dnes tiež leje a teplomer ukazuje štrnásť stupňov. (Po dopísaní vety mi nedalo a šiel som si ešte raz overiť, či som naozaj dobre videl tých 14 stupňov na teplomery pred 13:00... No naozaj!) Poďme si radšej rýchlo pripomenúť slnečné dni horúcou paradajkovou polievkou s parmezánom :-)

     Včera to boli Florentské farfalle, dnes opäť zostaneme v Taliansku. Táto krajina patrí k najstarším výrobcom syrov a v súčasnosti sa tu vyrába cez 450 druhov tejto maškrty. Vyzreté syry so silnou vôňou, nakladané syry v korenenom roztoku, syry zrejúce vo víne, v mede, syry plnené šafranom, hľuzovkami, maslom, šunkou alebo syry podľa stáročných receptov. Parmezán (Parmigiano Reggiano) býva nazývaný kráľom nielen talianskeho, ale aj svetového syrárstva. Tento syr sa vyznačuje svojou pikantnosťou a unikátnosťou. Parmezán je tvrdý syr, ktorý pochádza zo severného Talianska a jeho výroba je dnes striktne obmedzená na miesto pôvodu, v regiónoch Lombardia a Emilia Romagna v provinciách Parma, Reggio Emilia, Modena, Bologna, západne od rieky Reno až po východ rieky Po. Už po stáročia sa vyrába podľa starých receptúr z čiastočne odtučneného kravského mlieka iba voľne sa pasúcich kráv. Ručne sa potom syry spracovávajú do väčších bochníkov (25 - 45 cm) o váhe až 40 kg. Parmezán sa potom namáča až 20 dní do soľného roztoku, potom syr zreje minimálne 12 mesiacov, avšak tie najdrahšie zrejú 2 - 3 roky. Na porciovanie parmezánu Taliani používajú špeciálny nožík, ktorým z bloku lúpu veľmi tenké plátky. Parmezán sa väčšinou používa na prípravu cestovín, polievok, pizze alebo ako predjedlo k aperitívu.

suroviny (na 4 porcie): 250g cherry paradajok, jedna červená paprika, 250g parmezánu, jedna červená cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, zhruba 1 liter vody, 400g paradajkového chutney, soľ, bazalka, oregano, olivový olej.

postup: na olivovom oleji opražíme na drobno nasekanú červenú cibuľu s lisovaným cesnakom. Keď už je cibuľa mäkká, pridáme na menšie kúsky narezanú červenú papriku a na polovice rozrezané cherry paradajky. Dusíme v zakrytom hrnci aspoň 10 minút, kým zelenina nezmäkne (pozor, nesmiete ju však rozvariť!). Pridáme paradajkové chutney (jablká, paradajky, ocot, rozmarín, majoránka, trstinový cukor, zázvor - alebo kúpime hotové) a nastrúhame parmezán (nie však celý, trochu si môžeme nechať na záver). Keď sa parmezán krásne roztopí, prilejeme vodu podľa potreby a varíme za občasného miešania ďalších 15 minút. Zvyšok parmezánu môžeme nastrúhať na polievku a ozdobíme bazalkou. Podávať môžeme aj s krutónmi. 

Florentské brokolicové farfalle

     
     Dnes si uvaríme každému známe farfalle - teda cestoviny v tvare motýlikov (alebo mašličiek) a to s brokolicou, mrkvou a nivovou omáčkou. Väčšina milovníkov cestovín (samozrejme okrem skutočných znalcov) by povedala, že ich domovom je Taliansko. Historické zdroje však uvádzajú, že na Apeninský polostrov ich v závere trinásteho storočia, po návrate z Číny, doviezol cestovateľ Marco Polo. A ak ste tomu uverili, budete opäť sklamaný... Cestoviny totiž naozaj pochádzajú z Talianska :-D

     Cestoviny existovali už v antike. Nedávno boli v Taliansku objavené etruské hrobky, na ktorých sú znázornené jednotlivé etapy výroby cestovín. V niektorých hroboch archeológovia dokonca objavili viaceré nástroje potrebné na ich prípravu. V stredoveku na Sicílii jedli sušené cestoviny a to najmä Arabi, ktorí tam v tej dobe vládli. V 15. storočí sa objavuje prvý popis dierkovaných a plochých cestovín. V 18. storočí vďaka technickému pokroku, bol vynájdený lis na cestoviny, a tým došlo aj k rozmachu ich výroby. Ďalej to bolo sústredenie malých poľnohospodárskych usadlostí do väčších celkov, ktoré boli schopné zaistiť väčšie množstvo špeciálnej pšenice, nevyhnutnej pre výrobu cestovín. Vďaka tomu sa cestoviny stali základným jedlom aj pre najchudobnejších. K ďalšiemu rozšíreniu a zlacneniu cestovín prispelo zavedenie elektriny do výroby na začiatku 20. storočia. Výroba, ktorá kedysi trvala celý mesiac sa skrátila na jednu hodinu.

     Kvalita cestovín sa dá čiastočne merať cenou. Tie úplne najlacnejšie sú zvyčajne vyrobené z obyčajnej múky a gurmánsky zážitok od nich rozhodne nečakajte. Cestoviny patria medzi energetickejšiu prílohu (v porovnaní s bežnou porciou ryže alebo zemiakov), ale majú výhodný glykemický index, hlavne ak použijete celozrnné alebo upravené al dente, teda nie celkom mäkké, ale skôr pevné pri zahryznutí. Pri varení použite minimálne liter vody na 100 g cestovín. Olej a soľ pridávajte až do vriacej vody, speníte ich a cestoviny sa tak ľahko nezlepia. Po uvarení cestoviny nikdy nepreplachujte  vodou, zbavili by ste ich chuti.

suroviny (na 2 porcie): 200g cestovín farfalle, stredne veľká brokolica, červená paprika, dve mrkvy, olivový olej, 120g nivy, 150ml plnotučného mlieka, kôpor, muškátový orech, trochu medu.

postup: Brokolicu nakrájame na menšie kúsky, mrkvu a papriku na tenké plátky a podusíme na olivovom oleji. Zatiaľ si pripravíme nivovú omáčku. Syr narežeme na menšie kúsky aby sa rýchlejšie a rovnomernejšie roztopil. Ja omáčku robím stále s plnotučným mliekom, ale môžete použiť aj smotanu na varenie alebo aj sladkú na šľahanie. Pred pridaním nivy mlieko zohrejeme a pridáme 2 strúčiky lisovaného cesnaku, jednu malú lyžicu sušeného kôpra a štipku muškátového orecha. Pridáme nivu a uvedieme do varu. Keď sa nám už syr pekne roztápa a omáčka hustne, pridáme polievkovú lyžicu medu. Med nám celú omáčku krásne zjemní. Cestoviny uvaríme al dente (v tomto prípade ich nesoľte alebo iba symbolicky, keďže niva je slaná) a zmiešame so zeleninou a omáčkou. Buon appetito!

Bristolské chicken chutney

     Viete čo je to chutney? Ide o chuťovo výraznú omáčku s kreatívnymi možnosťami obmeny ingrediencií, ktorá zdokonalý chuť mäsa a obohatí vás o nevšedný chuťový zážitok. Chutney (teda čatni) je vlastne zvýrazňujúca omáčka alebo dochucovací doplnok. Podáva sa predovšetkým k mäsu. Originálne chutney z Indie bolo vyrábané z čerstvého ovocia a korenia. Počas koloniálnej éry Briti priviezli chutney na svoj ostrov a odtiaľ sa rozšírilo i do ostatných britských kolónií vrátane južnej Afriky a karibských ostrovov a postupne aj do Európy. Briti prijali za svoje mangové chutney, z ktorého sa aj obvykle vyrába. Určite však stojí za to vyskúšať aj jablkové, hruškové či figové. Hotové chutney dnes už viete kúpiť v každých dobrých potravinách (ja odporúčam britské Marks and Spencer), ale viete si ho vyrobiť aj doma. Podľa pôvodného receptu sa chutney pripravuje tak, že sa ovocie, cibuľa a hrozienka zvoľna varia s octom, hnedým cukrom a korením počas najmenej dvoch hodín. Najpoužívanejšie korenie na prípravu chutney je škorica, zázvor, muškát, klinček, nové korenie, kardamon. Z byliniek nezabudnite na čerstvú mätu a koriander.
     No a viete čo je to chicken? :-D

suroviny (na 2 porcie): zhruba 250-300g kuracích pŕs, grilovacie korenie, čierne korenie, soľ, cesnak, kôpor, tymián, mango chutney, pomarančový džem, hŕstka vlašských orechov, sušené slivky, hrozienka, jablko, citrón, zázvor, rozmarín, deci červeného vína, olivový olej, med, červené cibuľa, jarná cibuľka.

postup: Kuracie prsia narežeme na kúsky. Necháme ich aspoň 20 minút v medovej marináde (med, soľ, čierne korenie, zmes korenia na grilovanie, cesnak, kôpor a tymián). Na panvici opražíme v olivovom oleji červenú cibuľu s jarnou cibuľkou (môžeme pridať aj kúsky slaniny). Pridáme kuracie kúsky a pečieme z oboch strán do chrumkava. 

Ovocnú omáčku pripravíme z mango chutney, dvoch lyžíc pomarančového džemu, pridáme za hrsť orechov, hrozienok a sušených sliviek, na menšie štvorčeky nakrájané jablko a kvapku citrónu. Okoreníme drveným zázvorom a rozmarínom. Podlejeme červeným vínom a dusíme 10 až 15 minút, kým sa restuje mäso. Táto fajnotka vyzerá luxusne, chutí dokonale a pripravíte ju veľmi rýchlo. Odporúčam podávať s pečenými zemiakmi.

Milánska dilema

Slimáky z lístkového cesta

     Poznáte to... Je víkend, vonku tíško prší a vy si užívate vašu obľúbenú knižku rozhodený na posteli medzi vankúšmi. A zrazu to príde. Dali by ste si niečo ale ani neviete, čo by to malo byť. Je to chuť na niečo sladké alebo na niečo slané? Mne sa bežne stáva, že aj podvečer pri sledovaní televízie ma zlákajú slané syrové krekry a už o hodinu otváram sladkú kokosovú tyčinku. No proste som to zle odhadol :-) Podobnú dilemu ale riešim aj pred príchodom návštevy, hlavne ak sa ku mne chcú nasáčkovať ľudia úplne nečakane. Na takéto prípady mám extrémne jednoduchý a veľmi rýchly recept na slimáky z lístkového cesta.

suroviny: lístkové cesto, 2 vajcia, nutella, zmes orieškov, hrozienka, vanilkový cukor, syrová alebo smotanová nátierka, zelená paprika, saláma, kečup, plátkový syr, pizza korenie, chilli.

postup: lístkové cesto rozvaľkáme na 2-3mm hrúbku a rozdelíme na polovice. Jednu polovicu natrieme nutellou a rovnomerne posypeme orieškami (zmes lieskových, kešu a vlašských orechov), môžeme pridať aj hrozienka. Spravíme rolku, ktorú nakrájame na 2cm hrubé kolieska. Tie rozložíme na plech (nezabudnite na papier na pečenie) a potrieme vajíčkom z každej strany. Nakoniec mierne posypeme vanilkovým cukrom a šupneme do rúry na 20-25 minút pri 190 stupňoch. Druhú polovicu pripravíme na slano. Cesto potrieme syrovou nátierkou (alebo smotanovou, alebo bambínom... jednoducho tým, čo nájdeme v chladničke). Rovnomerne poukladáme na tenko nakrájanú zelenú papriku, posypeme sušeným chilli, rozložíme salámu (alebo šunku), pokrstíme kečupom a nakoniec pridáme plátky syra (alebo posypeme strúhaným syrom). Postrašíme pizza korením a rovnako urobíme rolku, ktorú rozrežeme na kolieska, tie natrieme vajíčkom a šup do rúry na rovnaký čas pri rovnakej teplote. Naozaj rýchle a jednoduché a uspokojí každého :-)

Neapolský losos s cuketou

     Po rôznych pikantných jedlách patrí losos medzi moje najobľúbenejšie fajnotky. Ak budete sledovať aj naďalej môj blog, nájdete tu časom rôzne špeciálne recepty a variácie na prípravu tejto najzdravšej ryby. Losos je totiž kráľom zdravia a štíhlosti! Že prečo, to sa určite dozviete neskôr, pri inom recepte. Teraz vám prezradím niečo o prílohe k tejto maškrte - cukete na woku.

     Cuketa alebo cukina je druh tekvice, jej názov pochádza z taliančiny. Do Európy sa dostala z Južnej Ameriky na začiatku 16. storočia, dlho však bola považovaná iba za ozdobnú rastlinu.  Prvé kulinárske zmienky o nej pochádzajú z polovice 19. storočia práve z oblasti Stredomoria, no k rozsiahlemu rozšíreniu jej pestovania došlo až o takmer sto rokov neskôr. Najkvalitnejšia na konzumáciu je mladá cuketa s nevyvinutými mäkkými jadrami, takže sa dá konzumovať vcelku aj so šupkou, či už v surovom stave v šalátoch alebo varená. Keďže má jemnú chuť, ľahko preberá výrazné chute pridaných korenín, bylín a prísad, dá sa pripravovať naslano i nasladko. Čo sa zdravia týka, cuketa predovšetkým posilňuje imunitný systém. Aktivizuje bunkový metabolizmus, zvyšuje hladinu bielkovín a zlepšuje celkovú výkonnosť. Posilňuje svaly a srdce, udržiava štíhlu líniu bez škodlivých diét, zvyšuje výkonnosť mozgu a koncentráciu, upokojuje a zároveň stimuluje nervy, pôsobí odvodňujúco, vyplavuje škodliviny a odkysľuje organizmus.

     V dnešnom recepte tvorí cuketa základ zeleninového "šalátu" pripraveného na woku. Tradičný wok by mal byť vykovaný zo železa alebo ocele a jedlá v ňom pripravujeme na veľmi silnom ohni. Na jej zaguľatenom dne môžete rýchlo, a tým aj šetrne, pripraviť väčšie množstvo všemožných surovín na minime tuku. Jedlo sa v nej skvelo mieša alebo prehadzuje, takže ho na rozdiel od bežnej panvice nerozhadzujeme po sporáku :-)

suroviny /4 porcie/: 4 filety lososa, 2-3 menšie zemiaky, väčšia cuketa, červená cibuľa, dve kapie, zelená paprika, dve mrkvy, olivový olej, koreninová zmes na grilovanú zeleninu, strúčik cesnaku, polievková lyžica medu, soľ, čierne korenie, červená paprika sladká, muškátový orech, tymián.

postup: ošúpeme zemiaky a narežeme na kocky. Uvaríme ich, avšak iba do takého "polosurového" stavu (ja ich zlejem hneď po tom, ako začne voda vrieť). Na podobnú veľkosť ako zemiaky narežeme aj cuketu, pridáme na hrubšie kolieska narezanú červenú cibuľu, kapiu a mrkvu. Zeleninovú prílohu pripravíme na woku na troške olivového oleja, premiešame s koreninovou zmesou na grilovanú zeleninu na silnom ohni. Na druhej panvici orestujeme nasekané kúsky zelenej papriky a kapie na olivovom oleji, do ktorého sme pridali med a nastrúhaný cesnak. Priložíme filety lososa, ktoré sme predtým natreli zmesou korenín (soľ, paprika, čierne korenie, muškátový orech a tymián). Pečieme z oboch strán do zlatista. Prajem krásny zážitok z tejto fajnotky!  

Portské cherry chilli

     Chilli je jedna z ingrediencií, ktorá sa bude pomerne často opakovať v mojich receptoch. Ak však nemáte radi pikantné, v pohode môžete čítať ďalej a túto prísadu vynechať. Prsíčka na portskom víne a červenej cibuli budú vynikajúce aj bez týchto štipľavých papričiek. Ja vám však prezradím, prečo by ste si ich mali obľúbiť :-)

     Títo malí diablici majú totiž veľmi priaznivé účinky.  Obsahujú kapsaicín, ktorý nie je len zdrojom pálenia ale má aj liečivé účinky. Predstavuje účinnú ochranu proti nádorovým ochoreniam, nakoľko ničí rakovinové bunky a zabraňuje rastu niektorých druhov rakovinových buniek. Je účinným prostriedkom pri chudnutí, potláča chuť k jedlu a zrýchľuje metabolizmus. Tiež znižuje hladinu krvného cukru pri diabete, obmedzuje tvorbu tukových depozitov v tepnách a bráni vzniku krvných zrazenín, pomáha pri liečení trombózy a kŕčových žíl, celkovo podporuje krvný obeh. Zabraňuje bolesti hlavy a predchádza migrénam. Odporúčam konzumovať aj počas zimy, keďže uvoľňuje dutiny a pomáha pri zahlienení, tiež vďaka antibakteriálnym vlastnostiam pôsobí ako prevencia chronických infekcií dutín. No a netreba zabudnúť, že chilli je aj afrodiziakum. V kombinácií s portským vínkom máte na stole dokonalú večeru a potom v posteli... :-)

suroviny /na 4 porcie/: 500g kuracích pŕs (môžete použiť aj morčacie), menšia zelená paprika, 2 väčšie červené cibule, 6-8 cherry paradajok, polievková lyžica medu, za hrsť hrozienok, chilli papričky, 1 strúčik cesnaku, zhruba deci portského vína. Z byliniek rozmarín, bazalka, tymián, majoránka, šalvia, drvená rasca, čierne korenie a soľ. Nakoniec šunka a syr na zapečenie.

postup: Mäso nakrájame na tenké plátky a po umytí osolíme, okoreníme a potrieme z oboch strán zmesou byliniek. Zatiaľ na panvici na troške masla alebo olivového oleja opražíme na drobno nakrájanú papriku a strúčik cesnaku s jednou z červených cibúľ. Pridáme na štvrtinky nakrájané cherry paradajky a tiež posypeme s bylinkami. Prsíčka mierne opečieme z oboch strán. Pred tým, než by boli hotové, dáme ich bokom. Na výpek pridáme nasekanú druhú červenú cibuľu, lyžicu medu, hrozienka (môžeme aj kúsky jablka) a podlejeme portským vínom. Opražíme chvíľu, kým nám druhá cibuľka nezmäkne. Celý výpek vlejeme do pekáča, poukladáme naň prsíčka, na ne šunku a syr (plátky či strúhaný), posypeme bazalkou a opečieme v rúre do chrumkava. Zvyknem servírovať s anglickou zeleninou alebo s fetou s olivami. Jedna báseň!

Viedenská ríbezľa

     Ak by ste hodili do vyhľadávača názov tejto fajnotky, žiadny recept nenájdete. Poviem vám hneď na úvod, nehľadajte pri tejto bublanine žiadnu súvislosť s hlavným mestom Rakúska. Pravda je taká, že pre každú sladkú dobrotu som tak dlho hľadal nejaký zaujímavý názov, až som sa rozhodol, že každú z nich postupne pomenujem metropolami Európy. Začíname teda "viedenským" tvarohovo - ríbezľovým koláčom.  

     Červené ríbezle boli udomácnené pôvodne v strednej a východnej Európe a pestujú sa už od 16. storočia. Dnes sú typickým ovocím horúceho leta. Vďaka vyššiemu obsahom kyselín, vitamínov a minerálnych látok pôsobia na ľudský organizmus blahodarné a veľmi osviežujúco. Vedeli ste, že iba 40 guľôčok červených ríbezlí pokryje vašu dennú dávku vitamínu C? Na prípravu tohto koláča som samozrejme použil ešte viac týchto šťavnatých bobúľ. V kombinácií s tvarohom, ktorý má vysoký obsah vápnika a nízky obsah sacharidov vznikla fajnotka, ktorá skvelo nasýti a je vhodná aj pri chudnutí.  Ak ste totiž na diéte, tvaroh pred spaním je užitočný na kontrolu chuti do jedla. Obsahuje typ bielkoviny zvanej kazeín, ktorú vaše telo trávi pomalšie ako iné druhy bielkovín. Vzhľadom k pomalému tráveniu a vysokej úrovni sýtosti, môže tvaroh potláčať hlad počas noci :-)

suroviny /na menší plech s rozmerom 22 x 33 cm/: lístkové cesto, 4 vajcia, hrnček hladkej múky, prášok do pečiva, ríbezľový lekvár, 500g mäkkého tvarohu, čerstvé červené ríbezle, vlašské orechy s hrozienkami (prípadne iná zmes sušeného ovocia), vanilkový cukor a vanilkový puding

postup: rozložíme papier na pečenie do plechu a uložíme naň rozvaľkané lístkové cesto (zhruba 2-3mm hrubé). Okraje mierne nadvihneme. Vlejeme na cesto vyšľahanú tvarohovú zmes. Tú tvoria 3 žĺtka, sáčok vanilkového cukru, pol kila mäkkého tvarohu a sáčok vanilkového pudingu. Ja som to posypal ešte vlašskými a kešu orieškami, sušenými slivkami a hrozienkami. V tomto kroku je to o vašej fantázií. Môžete to posypať aj kúskami čokolády, či mandľami. Potom to celé šupneme do vopred vyhriatej rúry a pečieme na 180 stupňoch 15 minút. Zatiaľ si pripravíme vrchné cesto. So štyroch bielok spravíme sneh. Ak už je pekný tuhý, vysypeme doň hrnček hladkej múky, štvrté žĺtko, prášok do pečiva, vanilkový cukor a zhruba 6 kopcovitých polievkových lyžíc hustého ríbezľového lekváru.  Všetko spolu vyšľaháme. Po štvrť hodinke vyberieme spodnú tvarohovú časť koláča z rúry a nalejeme naň ríbezľové cesto. Už iba posypeme ríbezľami a pečieme ďalej na 180 stupňoch zhruba 20-25 minút. Viedenská ríbezľa najlepšie chutí vychladená v chladničke. Mňam! :-)